Opakované výrazné prepady hodnôt na amerických burzách, ktoré sa následne premietli aj do globálneho finančného priestoru, odhalili krehkosť prostredia, v ktorom sa nachádzajú drobní aj veľkí hráči na kapitálovom trhu. Stačila postupnosť krokov v oblasti clových mechanizmov USA alebo dokonca jediné vyjadrenie smerované k predsedovi Federálneho rezervného systému od významného jednotlivca, aby došlo k destabilizácii bez reálneho fundamentálneho podkladu spojeného s hospodárskymi výsledkami. Najzásadnejšie túto situáciu pocítili spoločnosti technologického odvetvia, ktoré v uplynulom období patrili medzi hlavné piliere svetového akciového a ekonomického progresu.
Vzniká teda úvaha, či pokles akciovej hodnoty technologických korporácií, ktoré figurujú pri revolučnom rozvoji umelej inteligencie a ktorých cenné papiere z tohto trendu už nejaký čas profitujú najvýraznejšie, nepredstavuje iba prirodzené ochladenie extrémne prehriatej oblasti. Takáto úvaha je plne opodstatnená vzhľadom na historické skúsenosti z ďalších sektorov, ktoré svojho času tiež boli nosnými elementmi rastu, no následne došlo k ich dramatickému prepadu, čo spôsobilo investorom značné kapitálové straty.
Opakuje sa scenár internetovej horúčky z konca 90. rokov?
Predovšetkým je potrebné podotknúť, že rozpoznanie akejkoľvek nadmernej valuácie na trhu s cennými papiermi prichádza vždy až po jej kulminácii. Žiadny analytik nedokáže s istotou určiť neprimeranú cenovú hladinu v momente jej formovania. Jednoducho povedané, keď trhy stúpajú, za väčšinou tohto pohybu vidíme opodstatnené ekonomické faktory. Okrem toho, keby existovala metóda rozlíšenia medzi nadhodnotením a legitímnym rastom, každý by vkladal kapitál výlučne „racionálne“ a žiadna cenová anomália by sa nevyvinula. Preto jedinou ochranou je pýtať sa „Prechádzame už obdobím preceňovania AI technológií, alebo sme len na začiatku zásadného prevratného fenoménu?“.
Preskúmajme paralely s cenovou anomáliou na akciových trhoch počas rokov 1996 až 2001, známou ako „dot-com bublina“. V tomto období viedla expanzia informačných technológií a webového priestoru k pomerne zdôvodnenému názoru, že tento segment predstavuje kľúčový element budúcej ekonomickej expanzie. Prví investori do technologických cenných papierov mali preto výraznú šancu dosiahnuť zhodnotenie svojho kapitálu. Samozrejme, najmä v prvej fáze tohto obdobia išlo o vysoko rizikové alokácie prostriedkov, ale postupom času sa do sektoru zapájalo čoraz väčšie množstvo účastníkov trhu presvedčených o nezvrátiteľnosti tohto smerovania. Táto technologická horúčka však v roku 2001 vyústila do kolapsu, ktorý viedol k znehodnoteniu hlavného indexu newyorskej burzy o približne tretinu, zatiaľ čo technologicky orientovaný Nasdaq zaznamenal prepad až o tri štvrtiny. Treba pripomenúť, že v danom čase už americká ekonomika smerovala k hospodárskemu spomaleniu a finálnym impulzom pre výrazný pokles akciového trhu bol bezprecedentný teroristický útok v dejinách Spojených štátov – zničenie Svetového obchodného centra v New Yorku.
Dynamika rastu akcií v kontexte dlhodobého vývoja
Pri prvotnom hodnotení sa dnešná situácia javí odlišne od obdobia spred štvrťstoročia a nevykazuje charakteristiky momentu bezprostredne pred implóziou internetovej bubliny. Kognitívne technológie sa nachádzajú ešte len v iniciačnej etape vývoja a zároveň neexistujú indikátory naznačujúce, že by americká ekonomika zo systémových príčin smerovala k hospodárskej recesii. Je však namieste zachovať opatrnosť, a to predovšetkým kvôli faktoru Trump, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že hodnota technologických akcií v ostatných rokoch zaznamenala bezprecedentný rast. V súčasnom trende okolo kognitívnych systémov možno preto badať určité príznaky cenovej nadhodnotenosti. Z alternatívneho hľadiska potenciál týchto nových technológií pre optimalizáciu ekonomických mechanizmov skôr signalizuje nástup zásadnej transformácie. Kľúčovou otázkou zostáva, či tempo zhodnocovania cenných papierov nebude výrazne prevyšovať reálny hospodársky efekt tejto premeny.
Celá debata | RSS tejto debaty