Finančné trhy_Všetko,čo potrebujete vedieť

Súčasná kondícia a očakávaný priebeh vývoja hrubého domáceho produktu členských krajín Vyšehradskej štvorky v rokoch 2025 až 2027 ukazuje na zreteľné odlišnosti v hospodárskej sile. Kým Poľsko aj Česko sa podľa projekcií Európskej komisie posúvajú smerom k stabilnému strednodobému rastu, Slovensko aj Maďarsko narážajú na vážne štrukturálne a cyklické obmedzenia, ktoré spomaľujú ich ekonomický vývoj. Všetky štyri ekonomiky však zdieľajú riziká typické pre tento región – vysokú závislosť od výrobného sektora, citlivosť na celosvetové clá a nestabilitu v oblasti energetiky.

Slovensko: chabý výkon a vysoká krehkosť hospodárstva

Podľa najnovších informácií Európskej komisie zaznamenáva Slovensko v najbližších troch rokoch najpomalší rast spomedzi krajín V4. V prebiehajúcom roku sa počíta s medziročným reálnym rastom HDP na úrovni 0,8 %, pričom v oboch nasledujúcich rokoch sa situácia má mierne vylepšiť. V roku 2026 by hospodárstvo malo narásť o 1,0 % a v roku 2027 o 1,4 %. Za týmito nízkymi hodnotami stojí spojenie viacerých príčin. Hoci verejné investície zohrávajú dôležitú funkciu, ich vplyv je momentálne oslabovaný nepriaznivým vývojom čistého exportu, najmä v súvislosti s americkými clami, voči ktorým je slovenský priemysel – a predovšetkým automobilová oblasť – mimoriadne zraniteľný. Okrem toho slabne aj spotreba domácností kvôli fiškálnej konsolidácii a vyšším daniam. K oživeniu vývozu by malo prísť až v roku 2027, kedy sa má spustiť výroba v novom automobilovom závode.

Česko: kvalitný rast poháňaný domácou spotrebou

Oproti tomu Česko vykazuje podľa aktuálnej jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie zo skupiny V4 podstatne stabilnejší obraz. Jeho kľúčová sila je založená na vyváženosti medzi domácim dopytom – konkrétne spotrebou domácností – a investičnými aktivitami. V roku 2025 by mal reálny medziročný rast HDP dosiahnuť 2,4 %, potom by sa dynamika mohla znížiť na 1,9 %, no v roku 2027 by mala znova stúpnuť na 2,4 %. Ako už bolo uvedené, českému hospodárstvu v roku 2025 pomáha hlavne súkromná spotreba, ktorá ťaží z narastajúcich reálnych miezd a klesajúcej úrovne úspor domácností. V budúcom roku sa očakáva dočasné ochladenie, ale o rok ďalej by mal rast opäť získať na dynamike vďaka fiškálnym stimulom a vyšším obranným výdavkom u zahraničných partnerov.

Maďarská ekonomika smeruje k fiškálnej podpore vlády

Maďarské hospodárstvo začína prognózované obdobie s najkrehkejším makroekonomickým základom. Za aktuálny kalendárny rok sa predpokladá medziročný nárast HDP iba o 0,4 %, čo znamená najhorší výsledok v rámci regiónu. Výrazne iná situácia by však mala nastúpiť v roku 2026, keď by rast mal zrýchliť na 2,3 %, ale následne v roku 2027 by mal dynamizmus opäť poklesnúť na 2,1 %. Za slabou výkonnosťou v roku 2025 je nízka úroveň investícií a slabý export, najmä kvôli zníženiu vývozu priemyselnej produkcie. Oproti tomu oživenie v roku 2026 by mali zabezpečiť vládne fiškálne stimuly a rast platov. Rovnako by sa mal posilniť aj export po spustení nových závodov v automobilovom sektore a celkovom zlepšení dopytu zo zahraničia.

Poľská republika: regionálny líder vďaka investičnej aktivite

V stredoeurópskom regióne vedie Poľsko, ktoré si drží naozaj silnú rastovú dynamiku. Reálny HDP sa v tomto roku pravdepodobne medziročne zvýši o 3,2 %, v roku 2026 o 3,5 % a v roku 2027 zmierni na 2,8 %. Sila poľského hospodárstva stojí na robustnej súkromnej spotrebe, ktorá profituje z nárastu reálnych disponibilných príjmov, a na intenzívnych verejných investíciách, najmä v obrannej sfére a pri projektoch podporovaných z európskych fondov. Rok 2027 pravdepodobne prinesie krátkodobé spomalenie, keď ekonomika prirodzene spomalí tempo. Aj tak však Poľsko ostáva najvýkonnejším hospodárstvom regiónu, opierajúc sa o stabilný pracovný trh a narastajúce príjmy občanov.

Odlišné trajektórie, zdieľané výzvy Najnovšia ekonomická projekcia pre štáty Vyšehradskej štvorky na obdobie 2025 až 2027 potvrdzuje, že región dokáže síce efektívne kooperovať, avšak jednotlivé štáty sa vyvíjajú značne odlišne. Poľsko sa posúva medzi hlavné motory európskeho rastu, Česko si udržuje stabilnú trajektóriu, zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko bojujú so systémovými bariérami, ktoré brzdia ich rastový potenciál. Reálny vývoj týchto ekonomík bude v značnej miere závisieť od toho, ako rýchlo dokážu štáty reagovať na premeny globálneho prostredia. Súčasne o ďalšom smerovaní veľa povie aj hospodárska politika jednotlivých krajín.